• O meste
• Občania
• Podnikatelia
• Turisti

Charakteristika územia Nová Baňa a okolie

Územie Novej Bane a blízkeho okolia má rozlohu 236,6 km². Zahŕňa katastrálne územia Novej Bane, a obcí Brehy, Hronský Beňadik, Malá Lehota, Orovnica, Rudno nad Hronom, Tekovská Breznica, Tekovské Nemce a Veľká Lehota. Juhozápadnou časťou zasahuje do Štiavnických vrchov (Hodrušská hornatina), Novobanskou kotlinou a masívom Raj (Háj) do pohoria Vtáčnik, západnou a severozápadnou do pohoria Pohronský Inovec (Vojšín a Lehotská planina) a v severnej časti aj do pohoria Tríbeč (Rázdiel). Okolie Tekovských Nemiec patrí do Podunajskej pahorkatiny, ktorá prináleží k Podunajskej nížine.

Oblasť sa vyznačuje rôznymi typmi reliéfu od mierne členitých pahorkatín až po veľmi silne členité hornatiny. Prevažná časť územia je z hľadiska vývoja súčasťou sopečných pohorí (Štiavnické vrchy, Pohronský Inovec a Vtáčnik) Hlavná sopečná aktivita sa viaže na obdobie mladších treťohôr (pred 16,4 - 10,5 mil. rokov).

So sopečnou činnosťou v tejto oblasti je spätý vznik a výskyt rudných žíl obsahujúcich drahé kovy - zlato a striebro. Žily sa sústreďujú v troch rudných ložiskách v oblasti medzi Novou Baňou a Pukancom: novobanské ložisko na západnom a juhozápadnom úbočí Hája, rudiniansko-brežské rudné ložisko v masíve Chlmu a ložisko pukanecké, ktoré zasahuje do oblasti svojím severozápadným výbežkom.

Zdroj: Bedeker Nová Baňa a okolie

   Mikroregión Nová Baňa  tvoria katastrálne územia mesta Nová Baňa a priľahlých obcí Hronský Beňadik, Tekovské Nemce, Orovnica, Tekovská Breznica, Brehy, Voznica, Rudno nad Hronom, Veľká Lehota a Malá Lehota, pričom rozloha jednotlivých obcí je nasledovná:

Brehy                                                 1 268 ha

Hronský Beňadik                                  923 ha

Malá Lehota                                      2 284 ha

Nová Baňa                                        6 125 ha

Orovnica                                           1 425 ha

Rudno nad Hronom                           1 952 ha

Tekovská Breznica                            2 983 ha

Tekovské Nemce                              2 850 ha

Veľká Lehota                                   1 861 ha

Voznica                                            1 929 ha

Poloha mikroregiónu vzhľadom na cestnú a železničnú sieť je veľmi atraktívna, pretože sa nachádza na hlavnom cestnom ťahu Nitra - Zvolen a železničnom Nové Zámky - Zvolen. Pri vstupe do mikroregiónu z juhozápadnej strany pri obci Hronský Beňadik sa návštevníkovi otvára úplne iná scenéria krajiny. Roviny a mierne pahorkatiny vystriedajú bohato členité listnaté lesy prudko klesajúce do údolia rieky Hron.

Prvé písomné zmienky z tohto územia sa zachovali o Hronskom Beňadiku z 2. polovice 11. storočia. Z nasledujúcich troch storočí pochádzajú písomné zmienky aj o ostatných obciach mikroregiónu a meste Nová Baňa. História celého regiónu je úzko spätá s veľkým benediktínskym opátstvom, ktorého sídlo, kláštorný komplex v Hronskom Beňadiku, je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Mesto Nová Baňa, ktorému boli v roku 1345 udelené práva slobodného kráľovského baníckeho mesta, je dnes centrom kultúrno - spoločenského a politického života mikroregiónu.

Urbanizácia mikroregiónu je obrazom daností prostredia, ktoré obyvatelia využívali pre svoju potrebu posledných približne tisíc rokov. Za jadrá vývoja osídlenia tu možno považovať Hronský Beňadik a Novú Baňu, ktoré sú rovnako ako väčšina obcí situované pozdĺž rieky Hron a jeho prítokov. Výnimkou sú vyššie položené obce Malá Lehota a Veľká Lehota.

Pre mikroregión Nová Baňa je charakteristický aj tzv. štálový typ osídlenia. Dominuje v časti Novej Bane a najmä v obci Malá Lehota. Osamelé skupiny domov a hospodárskych usadlostí (štále) sú pomenované podľa ich majiteľov napr, Hubačov, Pacalajov, Rajnohov, Debnárov. Vzdialené sú od seba aj niekoľko kilometrov.

Mikroregión sa vyznačuje rôznymi typmi reliéfu od mierne členitých pahorkatín až po veľmi silne členité hornatiny.

Prevažná časť je z hľadiska geologického vývoja súčasťou sopečných pohorí (Štiavnické vrchy, Pohronský Inovec a Vtáčnik). Hlavná sopečná aktivita sa viaže na obdobie mladších treťohôr. V prvých štádiách vulkanizmu dominovali lávové prúdy, prieniky a explózie andezitového zloženia, zavŕšené vznikom mohutnej 6 km vysokej sopky – štiavnického stratovulkánu. Nová Baňa bola situovaná na svahu tohto útvaru. V hĺbke sa sformovalo rozsiahle teleso granodioritu, ktoré podmienilo vznik slávneho štiavnicko-hodrušsého zrudnenia. Záver vulkanickej činnosti mal ryolitový charakter. Vznikli mohutné telesá ryolitov Háj a Gupňa pri Novej Bani a menšie žily ryolitov v masíve Chlmu južne od Rudna nad Hronom.

Po dlhom období kľudu bola sopečná aktivita obnovená v štvrtohorách explóziou vulkánu Putikov vŕšok a následným výlevom bazanitov v blízkosti Brehov a Tekovskej Breznice. V tomto období sa sformovala rieka Hron ako ju poznáme dnes. Pohronský Inovec bol jej eróznou činnosťou morfologicky oddelený od Štiavnických vrchov.

Časť Tríbeča na území mikroregiónu je tvorená premenenými horninami prvohorného veku s príkrovom druhohorných kremencov a vápencov s dolomitmi.

So sopečnou činnosťou v tejto oblasti je spätý vznik a výskyt rudných žíl obsahujúcich drahé kovy – zlato a striebro. Žily sa sústreďujú v troch rudných ložiskách medzi Novou Baňou a Pukancom. Vznikli v záverečných štádiách sopečnej aktivity, keď sa vyzrážali z horúcich roztokov vo vytvorených zemských trhlinách. Majú premenlivú hrúbku od niekoľkých desiatok cm po 40 m.

O obsahu zlata a striebra v novobanských rudách sa nezachovali spoľahlivé údaje. Ročná ťažba zlata bola v období relatívnej prosperity koncom 18. stor. priemerne okolo 13 kg, iba výnimočne stúpla na 20 až 25 kg.

Riečna sieť je vejárovito usporiadaná. Za os územia možno považovať tok Hrona, ktorý ním preteká v smere severovýchod - juhozápad. Zo západnej až severozápadnej strany sa pripájajú potoky odvádzajúce vodu z Pohronského Inovca a z východnej až juhovýchodnej strany potoky odvodňujúce Štiavnické vrchy. Vody z oblasti Lehôt odvádza riečka Žitava do povodia Váhu. V okolí Novej Bane vytvára Hron pekné meandre ako dôsledok prehradenia toku lávou zo sopky Pútikov vŕšok.