• O meste
• Občania
• Podnikatelia
• Turisti

Turistické zaujímavosti

• Starohutský vodopád
• Bujakov vrch
• Štamproch, Háj, Havrania a Červená skala
• Sedlová skala
• Vráblikova skala
• Chránené stromy
• Radnica
• Farský kostol narodenia Panny Márie
• Kostol sv. Alžbety
• Banícky špitál (centrum voľného času)
• Trojičný stĺp
• Kalvária a kostol sv. Kríža
• Kohútovo
• Zvonička
• Banícka kaplnka
• Banícky domček na Vŕškoch
• Banícky vozík - Hunt
• Štôlňa Trojkráľová
• Hronská dedičná štôlňa (Graner-Neufang)
• Kostol Ružencovej Panny Márie v Starej Hute
• Kostolík sv. Márie Goretti na Bukovine
• Zámčisko

Národná prírodná pamiatka Starohutský vodopád. Nachádza sa na bezmennom potoku asi 300 m severne od osady Stará Huta (časť Novej Bane). Výška terénneho stupňa prekonávaného vodou je 5 m. Od vodopádu smerom k Jašekovej skale sa ťahá stena s výškou okolo 10 m.

Prírodná rezervácia Bujakov vrch: (1,26ha) sa nachádza na hranici katastrálnych území Veľkej Lehoty a Novej Bane asi v polovici vzdialenosti medzi vrchom Vojšín a Sedlovou skalou. Predmetom ochrany je jeden z najsevernejších výskytov ponikleca veľkokvetého v stredoslovenskom regióne. V okolí možno vidieť aj ďalšie vzácne rastliny, ako ľalia zlatohlavá či vstavač májový.

Štamproch, Háj, Havrania a Červená skala: sú lokality viazané na ryolitový masív Hája a kótou 712,5m n.m., východne od Novobanskej kotliny. Kameňolomy v lokalitách Štamproch a Háj už od stredoveku slúžili na ťažbu ryolitu – materiálu na výrobu mlynských kameňov. Stopy po nej tu možno vidieť dodnes. Ostrý hrebeň ťahajúci sa od vrcholovej kóty Hája na juh k Havranej skale, ponúka morfologicky zaujímavé útvary, napr. rozsiahle prirodzené skalné odkryvy ryolitu, či svahové sute pozorovateľné aj z doliny Hrona. Z Havranej skaly s výškou kamenného zrázu 30-40 m možno obdivovať meandre Hrona v okolí Brehov a Tekovskej Breznice a panorámu Štiavnických vrchov. Červená skala je od Havranej vzdialená len 10 minút chôdze západným smerom, poskytuje však celkom odlišný pohľad na okolitú krajinu.

Sedlová skala: je jednou z najkrajších zastávok Náučného chodníka Vojšín. Mohutná stena andezitu sa nachádza severozápadne od Novej Bane, pri kóte 777,6 m n.m. Táto vyhliadková lokalita patrí medzi najvyššie v okolí mesta, poskytuje pekný pohľad na panorámu Kremnických ale aj Štiavnických vrchov aj s ich najvyšším vrchom Sitno.

Vráblikova skala: sa nachádza na severnom svahu vrchu Firceng, naľavo od cesty z Novej Bane do Starej Huty. Pre zdatnejších turistov schopných absolvovať 4-metrový výstup po skalnej stene na vrchol bude príjemným prekvapením výhľad z kamennej lavice vytesanej do skaly na novobanskú kotlinu.

Chránené stromy v regióne predstavujú nielen dominantné krajinotvorné prvky či dendrologické zaujímavosti, ale sú aj živými pamätníkmi významných historických udalostí.

Takou je aj lipa veľkolistá (Tilia platyphillos), rastúca pri farskom kostola v Novej Bani. Zasadili ju v r. 1726, pri príležitosti opravy kostola, vypáleného tureckým vojskom. Počas svojich 277 rokov veku dosiahla obvod kmeňa neuveriteľných 584 cm a výšku 25 metrov. Mohutná koruna stromu má priemer 22 m.

Medzi pôvodné dreviny, ktoré slúžili tunajším hospodárom ako genetický materiál pre získavanie nových odrôd kultúrnych drevín patrí napr. hruška obyčajná- zelienka (Pyrus communis), ktorá rastie v oblasti novobanských štálov. Vek 300 rokov, obvod kmeňa 310 cm a pestovateľský význam sa zaslúžili o jej zaradenie do zoznamu chránených stromov.

V zozname sa vyskytujú najmä druhy, ktoré sem boli cielene privezené. Na štyroch tunajších lokalitách rastie 8 exemplárov sekvojovca mamutieho (Sequoiadendron giganteum). V Kalifornii, odkiaľ pochádza, dosahuje výšku až 100 m.

V lokalite Salašiská pri Novej Bani rastie 5 storočných statných stromov, typických červenohnedou lúpajúcou sa kôrou (borkou). Mohutné kmene s obvodom až 380 cm a výškou 30 m umocňujú ich majestátnosť. V regióne je morfologicky výnimočný 85-ročný sekvojovec rastúci v Novej Bani, v časti Hrádza. Má výšku 23 m a obvod kmeňa 477 cm. Najvyšší jedinec (34 m) rastie v parku pri pútnickej kaplnke Kohútovo. Sekvojovec v lokalita Feriancov Rígeľ má, žiaľ, po údere bleskom odlomený vrchol koruny.

Ďalším s pomedzi nepôvodných druhov je ľaliovník tulipánokvetý (Liliodendron tulipifera). Hoci pôvodný areál jeho výskytu je v severnej Amerike, úspešne rastie aj v areáli materskej škôlky na Kalvárskej ulici v Novej Bani. Má 100 rokov, obvod kmeňa 207 cm, výšku 18 m. Charakteristický je výnimočným tvarom listov a krásnymi kvetmi.

Jarabina brekyňová (Sorbus torminalis) rastúca na Sitárovom vrchu v Novej Bani, je dendrologickou dominantou novobanských štálov. Strom dorastá do obvodu kmeňa 232 cm, výšky 21 m a 15 m priemeru koruny.

Mimoriadne vzácnym exemplárom je brečtan popínavý (Hedera helix), rastúci v cintoríne v Novej Bani. Hlavný dôvod jeho ochrany sa spája s historickými udalosťami revolučných rokov 1848 – 49.

V regióne je morfologicky výnimočný 85-ročný sekvojovec rastúci v Novej Bani, v časti Hrádza. Má výšku 23 metrov a obvod kmeňa 477 cm. Najvyšší jedinec (34 m) rastie v parku pri pútnickej kaplnke Kohútovo.

Radnica, kultúrna pamiatka. Táto dominanta mesta bola postavená v 14. storočí, pravdepodobne ako kráľovský dom. Sídlil tu banský gróf, ktorému ťažiari odovzdávali drahé kovy na skúšku rýdzosti. Pôvodne štvorpodlažná gotická pevnostná stavba bola prestavaná po požiari v prvej polovici 18. storočia, kedy bolo odstránené tretie poschodie a pribudla hranolová veža. V roku 1972 sa budova stala sídlom múzea.

Farský kostol narodenia Panny Márie, kultúrna pamiatka - rímskokatolícky, pôvodne gotický kostol bol postavený v 2. polovici 14. storočia. Počas nepokojov v r. 1433 a 1442 ho vypálili. V 17. storočí turecké vojská chrám znesvätili - využívali ho ako stajňu pre kone. Keď v máji r. 1664 opúšťali Novú Baňu, celkom ho zničili. Chrám povstal doslova z ruín, keď ho v rokoch 1725-1729 dalo mesto opäť vybudovať. Pôvodne jednoloďová stavba bola barokovo prestavaná na trojloďovú baziliku, zaklenutú krížovou klenbou. Gotické prvky možno vidieť v presbytériu a na štítovej fasáde.

Gotický kostol sv. Alžbety, nazývaný aj špitálsky, kultúrna pamiatka - jednoloďová stavba, zaklenutá krížovou rebrovou klenbou - je jednou z najstarších architektonických pamiatok mesta. Jej postavenie v r. 1931 úzko súviselo so susedným špitálom. Priečelie budovy zdobí kamenný erb komorského grófa Henzmanusa Izenrinkela, fundátora kostola. Hlavný oltár bol postavený začiatkom 18. stor. s použitím starších detailov. Ústredným motívom je renesančný reliéf Poslednej večere. V kostole sa nachádza i rozmerná olejomaľba z konca 19. storočia.

Banícky špitál (dnes Centrum voľného času) dal postaviť súčasne s kostolom Henzmanus Izenrinkel, ako útulok pre starých a nevládnych baníkov. Banícky špitál v Novej Bani patril medzi najstaršie nemocničné a sociálne zariadenia v strednej Európe. 

Trojičný stĺp, kultúrna pamiatka, bol postavený pred budovou radnice v rokoch 1843-1846. Neskoroklasicistické súsošie sv. Trojice od Jozefa Neuschla-Faragó spočíva na stĺpe z novobanského ryolitu v tvare vysokého hranola, členeného náročnými stĺpmi. V nikách po stranách sa nachádzajú sochy Panny Márie, sv. Štefana, sv. Heleny a sv. Ladislava. Nad nimi sú reliéfne výjavy, pápežský a mestský erb.

Kalvária a Kostol sv. Kríža boli postavené po r. 1820 na kopci na západnom okraji mesta. Pred nástupom na krížovú cestu so 14 murovanými kaplnkami stojí jednoduchá obdĺžniková kaplnka Trpiaceho Krista. Interiér zdobí obraz rozlúčky Krista s matkou. Na ňu nadväzuje rad zastavení, zdobených reliéfmi z polychrómovaného plechu.

V r. 1825 bol na Kalvárii postavený Kostol sv. Kríža - klasicistická jednoloďová stavba s vežou vstavanou do štítového priečelia. Barokový oválny obraz bolestného Krista bol do kostola prenesený z kaplnky. Dva zvony zaobstaralo novobanské pohrebné bratstvo. Hlavným motívom oltára je Ukrižovanie. Procesie na Kalváriu sa podľa tradície konajú dodnes - v stredu pred Zeleným štvrtkom a v nedeľu po 20. auguste na výročie posviacky.

Kohútovo - pútnické miesto vďačí za svoj vznik objavu výdatného prameňa vody v období veľkého sucha v r. 1863. Toto miesto vyhlásil banskobystrický biskup Štefan Moyzes v júni 1866 za milostivé. Z milodarov pútnikov bola už v r. 1869 postavená neogotická kaplnka. Obkolesená je malou botanickou záhradou. Tradične sa tu konávajú púte v máji a k mariánskemu sviatku septembrová púť.

Zvonička, rekreačný areál, sa utvoril okolo zvonice z roku 1874, na ktorej sú umiestnené dva zvony z dielne Jozefa Pozdecha. Patrí k pútnickému miestu Kohútovo.

Banícku kaplnku postavili v roku 1822 na počesť sv. Anny na "Starom Handli". Každoročne sa tu v deň sv. Anny slúžili bohoslužby. V r. 1929 bol do kaplnky slávnostne uložený nový oltárny kameň. Na oltári sú polychrómované postavy baníkov - svetlonosov.

Banícky domček na Vŕškoch, kultúrna pamiatka. Dom je charakteristický pavlačou, prechádzajúcou okolo priečelia až do polovice pozdĺžnej steny objektu.

Banícky domček na Moyzesovej ul., kultúrna pamiatka, sa nachádza nad rázcestím ulíc Moyzesovej a Štúrovej. Takmer 200-ročný domček je pozostatkom pôvodnej ľudovej architektúry v centre mesta. Pekný pohľad naň je z Baníckeho námestia.

Pamätník na námestí, kultúrna pamiatka.
Súsošie s postavami partizána a vojaka v nadživotnej veľkosti od Jána Hučka odhalili v r. 1952 na počesť 29 obetí 2. svetovej vojny - obyvateľov Novej Bane.

Banícky vozík - hunt
Od prvého mája 2008 pribudol k pútačom banícky vozík - hunt, ktorý pripomína banícku históriu Novej Bane nielen Novobančanom, ale aj ostatným návštevníkom. Nachádza sa pri baníckej kaplnke na Moyzesovej ulici.

Štôlňa Trojkráľová Slávnostné otvorenie obnovenej banskej štôlne Trojkráľová sa uskutočnilo 26. septembra 2008. Trojkráľová štôlňa patrila z hľadiska historickej ťažby zlata v Novej Bani nepochybne medzi najbohatšie. Už v minulosti sa sporadicky objavovali snahy o záchranu a zachovanie tejto pamiatky a návrhy na opravu vstupu do štôlne a jeho zabezpečeniu pred zrútením. V tejto súvislosti spomenieme aspoň pokus významného regionálneho historika a autora monografie Dejiny Novej Bane PhDr. Alexandra Zrebeného, ktorý v roku 1980 podal návrh na zapísanie štôlne Traja Králi do ústredného zoznamu pamiatok, čo sa však nepodarilo zrealizovať. Dnes môžeme skonštatovať, že i keď malý krôčik, hoci významom o to väčší na tejto zložitej ceste bol urobený.

Hronská dedičná štôlňa (Graner-Neufang) slúžila viacerým generáciám baníkov najmä na odvodňovanie baní v severnom novobanskom rudnom revíri v oblasti Vŕškov a Najfangu. Slúžila tiež ako významný dobývací obzor na úrovni Hrona (asi 200 m n. m.). Ústie štôlne sa nachádza v údolí Hrona, v oplotenom areáli podniku Knauf Insulation. Jej portál bol v roku 2002 zrekonštruovaný.

Kostol Ružencovej Panny Márie v Starej Hute, kultúrna pamiatka, bol postavený v r. 1814. Je to barokovo klasicistická jednoľoďová stavba z polygonálnym uzáverom. Fasády sú členené pilastrami, interiér je zaklenutý valenou lunetovou klenbou.

Kostolík sv. Márie Goretti na Bukovine patrí medzi najmladšie v novobanskom regióne. Vysvätený bol 6. júla 1995.

Zámčisko, kultúrna pamiatka. Táto archeologická lokalita - hradisko - sa nachádza v zalesnenom teréne nad osadou Stará Huta a Bukovina, asi 8 km na západ od Novej Bane. Dodnes sú viditeľné zvyšky mohutného fortifikačného systému - valu a priekopy, s celkovou rozlohou opevnenej plochy cca 7 ha. Opevnené hradisko zrejme slúžilo obyvateľom okolitých osád ako útočisko v nepokojných dobách.

Zdroj: Občianske združenie Nová Baňa - Bedeker Nová Baňa a okolie

Územie  mikroregiónu  je  bohaté  na  kultúrne pamiatky. Mesto Nová Baňa ako aj každá obec majú čo ponúknuť návštevníkom. Väčšinou sú to sakrálne stavby a sochy.

Na území obce Brehy sa nachádza kostol sv. Jozefa–Pestúna postavený v r. 1786. Postaviť ho dal brežský rodák, kňaz a národovec Jozef Janovský.

Najimpozantnejšou   stavbou   v   Hronskom   Beňadiku   je  Benediktínsky kláštor, postavený ešte pred rokom 1075. Verne odráža dejiny svojej bezmála tisícročnej existencie. Ďalšími kultúrnymi pamiatkami v tejto obci sú kostol sv. Egídia Opáta, súsošie Kalvárie, poveľkomoravské hradisko na Beňadickej skale a Župná (morová) kaplnka.

V obci Malá Lehota so svojou charakteristickou zástavbou, roztrúsenou po viacerých osadách, sa nachádza kostol Narodenia Panny Márie, ktorý bol postavený v roku 1820.

Farnosť v obci Rudno nad Hronom má starobylú históriu. Dnešný kostol sv.Imricha sa nachádza na mieste staršej stavby v rokoch 1802-1803.

Stredoveký hrad v Tekovskej Breznici dal  postaviť ostrihomský arcibiskup. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z r. 1273. Do dnešných čias sa z hradu zachovali len fragmenty muriva.Na mieste stredovekého kostolíka v tejto obci je postavený kostol Narodenia Panny Márie. Niekoľkokrát bol prestavovaný a renovovaný.

Územie chotára obce Tekovské Nemce nesie stopy pravekého osídlenia od neskoršej doby kamennej. Kultúrna pamiatka kostol Všechsvätých bol postavený v 18. storočí na mieste pôvodného staršieho kostola.

Kostol sv. Martina Biskupa vo Veľkej Lehote bol vybudovaný v r. 1809 na mieste staršieho chrámu. Zachovali sa v ňom plastiky z 19. stor. a závesný obraz z konca 18. stor.

Najzaujímavejšou stavbou obce Voznica je dedičná štôlňa Jozefa II. (známa aj ako Voznická I.), ktorá bola vybudovaná v rokoch 1782 až 1878. Slúžila na odvodňovanie banskoštiavnických hodrušských baní, v ktorých sa ťažilo zlato, striebro a meď. Ďalšou podobnou stavbou je dedičná štôlňa Voznica II., ktorá bola vybudovaná v 2. polovici 20. storočia.

Na území obce Voznica sa tiež nachádza rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorý bol postavený v roku 1842.