• O meste
• Občania
• Podnikatelia
• Turisti

Vegetácia

Z vegetačného hľadiska sú pre územie typické listnaté a zmiešané lesy. Bohato je zastúpený buk lesný, hrab obyčajný, dub letný, dub zimný a cerový, menej jelša lepkavá, vŕba biela, jarabina mukyňová, bresty, javory a iné dreviny. Z ihličnanov sa najčastejšie vyskytujú nepôvodné druhy - smrek obyčajný, menej smrekovec opadavý a borovica lesná. Vzácna jedľa biela je súčasťou pôvodných hrabových dubín. Tunajšie lesy poskytujú výborné podmienky pre rast mnohých druhov húb.

Rôznotvaré a rôznokveté druhy bylín osídľujú najmä lúky, pasienky, odlesnené stráne, ale aj nivu Hrona a jej priľahnlé úpätia. Mnohé z nich sú chránené.

Faunu charakterizuje dominantnosť podhorského pásma, v ktorom je zastúpená väčšina druhov vyskytujúcich sa na Slovensku. Do neho prenikajú zástupcovia pásma nížinného a horského. Bežne možno stretnúť srnca hôrneho, muflóna a jeleňa obyčajného či diviaka. Vzácny je rys ostrovid alebo jazvec obyčajná. Medzi najvzácnejšie vtáky patrí rybárik obyčajný, vodnár obyčajný, bocian čierny a najmä orol krikľavý a orol kráľovský. Z rýb sú bežné druhy podhorského aj nížinného pásma. Vzácne sa vyskytuje hlavátka podunajká, bežnejšie sťuka severná, zubáč obyčajný a naša najväčšia ryba - sumec veľký. V potokoch prežíva aj vzácna rybka čerebľa pestrá. Zaujímavosťou je "svetobežník" úhor európsky.

Modlivka zelená, ktorá tu dosahuje severnú hranicu svojho súvislého výskytu, roháč veľký a fúzač alpský sú vzácni zastupcovia hmyzu. Krásu motýľov reprezentuje jasoň chochlačkový, vidlochvost ovocný, dúhovec väčší a babočka pávooká. Z plazov sa tu vzacnejšie vyskytuje jašterica zelená, užovka stromová, z obojživelníkov rosnička zelená a salamandra škvrnitá.

Na území mikroregiónu Nová Baňa sa nachádza viacero prírodných rezervácií, prírodných pamiatok, či iných prírodných zaujímavostí.

           Prírodná rezervácia Bujakov vrch

Nachádza sa na hranici katastrálnych území Veľkej Lehoty a Novej Bane asi v polovici vzdialenosti medzi vrchom Vojšín a Sedlovou skalou a zaberá územie 1,26 ha. Predmetom ochrany je jeden z najsevernejších výskytov Ponikleca veľkokvetého v stredoslovenskom regióne.

·         Národná prírodná pamiatka Andezitové kamenné more

Nachádza sa juhovýchodnom okraji obce Malá Lehota v časti nazývanej Skálie a zaberá územie 1,43 ha. Predmetom ochrany je rozpadnutý lávový prúd andezitov. Sformoval sa pred 14,5 mil. rokov. Podmienky pri chladnutí lávy viedli k vytvoreniu takej vnútornej štruktúry v utuhnutom lávovom prúde, ktorá mala za následok jeho rozpadávanie sa do nepravidelných viacuholníkových blokov. Kamenné more je poslednou zastávkou náučného chodníka Vojšín.

·         Prírodná pamiatka Pútikov vŕšok

Nachádza sa na východe obce Tekovská Breznica. Je tu pekne zachovaný sopečný kužeľ s nadmorskou výškou 477 m n. m. a rozsiahli lávový príkrov s rozlohou takmer 4km². Lávové prúdy čadiča, ako aj prejavy explozívnej činnosti sa rozprestierajú v trojuholníku Chválenská dolina – to rieky Hron pod Tekovskou Breznicou – Liešna dolina. Ukážkou tečenia lávy ja výrazný lávový prúd v lokalite Peťovo. Od hranice lesa sa tiahne v dĺžke asi 300 m, má šírku  okolo 25 m a výšku 4 m nad okolitým terénom. Je to najmladší vulkán Západných Karpát. Jeho mladý vek umožnil zachovanie sopečnej „jaskyne“, nazývanej Sezam, v južnom svahu troskového kužeľa.

·         Prírodná rezervácia Sokolec

Nachádza sa v chotároch obcí Malá Lehota a Veľké Pole a zaberá územie 73 ha. Rezervácia kopíruje pozdĺžny chrbát vrchov Sokolec a Skala. Predmetom ochrany je geologicko-morfologický útvar „kozí chrbát“. Predstavuje zvyšky usadených vrstiev kremencov spodnotriasového veku, ktoré v smere severovýchod - juhozápad vystupujú na povrch a tvoria charakteristické bralá a skalné výčnelky. Vyvinula sa tu odlišná flóra ako na zvyšnom území.

·         Národná prírodná pamiatka Starohutiansky vodopád

Nachádza sa na bezmennom potoku asi 300 m od osady Stará Huta (časť Novej Bane). Výška terénneho stupňa prekonávaného vodou je 5 m. Od vodopádu smerom k Jašekovej skale sa ťahá skalná stena s výškou okolo 10 m. Je prvou zastávkou náučného chodníka Vojšín.

·         Lokalita Šlosberg

Nachádza sa na juhovýchodnom svahu masívu Chlm pri obci Brehy v nadmorskej výške 700 m n.m. Je tvorená dvoma mohutnými skalnými výčnelkami andezitového zloženia. Táto oblasť je zaujímavá širokou škálou zástupcov živej prírody, najmä flóry. Najzaujímavejším je brečtan obyčajný popínavý, ťahajúci sa po východnom brale Šlosbergu, s obvodom kmeňa 50 cm. Spleť konárov, plaziaca sa po skalnom podklade, kopíruje zvislú zlomovú štruktúru Šlosbergského brala.

·         Štamproch, Háj, Havrania a Červená skala

Sú lokality viazané na ryolitový masív Hája s výškou 712,5 m n.m. Ostrý hrebeň, ťahajúci sa od vrcholovej kóty Hája na juh k Havranej skale, ponúka morfologicky zaujímavé útvary, napr. rozsiahle prirodzené skalné odkryvy ryolitu, či svahové sute pozorovateľné aj z doliny Hrona. Z Havranej skaly s výškou kamenného zrázu 30-40 m možno obdivovať meandre Hrona v okolí Brehov a Tekovskej Breznice. Červená skala je od Havranej vzdialená len 10 minút chôdze západným smerom, poskytuje však celkom odlišný pohľad na okolitú krajinu.

·         Sokolia skala

Nachádza sa juhovýchodne od obce Tekovská Breznica, neďaleko kóty Hrádok so zbytkami zrúcanín stredovekého hradu. Skalná stena sa vypína nad Chválenskou dolinou, oproti sopečnému kužeľu Pútikovho vŕšku.

·         Sedlová skala

Mohutná stena andezitu sa nachádza severovýchodne od Novej Bane vo výške 777,6 m n. m. Táto vyhliadková lokalita patrí medzi najvyššie v okolí Novej Bane, poskytuje pekný pohľad na panorámu Kremnických, ale najmä Štiavnických vrchov aj s ich najvyšším vrchom Sitno.

·         Krivín

Dve skalné bralá vypínajúce sa priamo nad riekou Hron sú súčasťou Slovenskej brány. Vzhľadom na túto polohu je oblasť Krivína osídlená teplomilnými druhmi flóry, ktoré sem prenikli z Podunajskej nížiny.

·         Prírodná rezervácia Vrch Kliča

Neďaleko obce Hronský Beňadik leží v nadmorskej výške 430 m vrch Kliča, kde sa vyskytujú vzácne druhy teplomilnej flóry a fauny ako poniklec, jašterica zelená, užovka stromová.

·         Štámbrk

Kamenný vrch sa nachádza nad obcou Veľká lehota v nadmorskej výške 720m. Pod jeho úpätím v nadmorskej výške 657 m pramení rieka Žitava – najvýdatnejší prameň vodného toku Žitavskej pahorkatiny, ktorý bol dňa 1.5.2003 slávnostne označený.

·         Jazvínska jaskyňa

Vznikla vplyvom vodných činiteľov na puklinách vo vápencoch stredného triasu tvoriacich obalovú sériu Tribeča. Vchod do krasovej jaskyne je severozápadne od obce Malá Lehota v blízkosti Debnárovho štálu. Vzhľadom na ílovitú prímes nie sú tu dokonale vyvinuté formy krasu s typickou jaskynnou výzdobou. Dĺžka jaskyne je 44 m.

·         Turecké valy

Pozostatky pozoruhodného obranného valu, ktorý sa nachádza na juhozápadnom okraji chotára Orovnice. Valové opevnenie v celej dĺžke meria 1200 m, z čoho na zdvojené valy pripadá asi tri štvrtiny dĺžky. Nakoľko na lokalite nebol prevedený archeologický výskum je ťažké ho spoľahlivo datovať. Ale jeho vznik pravdepodobne súvisel so silne opevnenou Slovenskou bránou. Názov „Turecké valy“ sa  traduje len v ľudovom podaní.

Okrem chránených území a prírodných výtvorov sú tu chránené aj viaceré stromy. Patria medzi ne jednak pôvodné dreviny slúžiace ako genetický materiál, ale aj privezené cudzokrajné dreviny.

            Najvýznamnejším chráneným stromom je Hruška obyčajná – zelienka, ktorej vek sa odhaduje asi na 300 rokov. Najväčšími chránenými stromami sú Sekvojovce mamutie dosahujúce výšku až 34 m. Z ďalších sú to Ľaliovník tulipánokvetý, Lipa veľkolistá, Jarabina brekyňová a Brečtan popínavý.

            Najvýznamnejším chráneným stromom v katastri obce Voznica je Sekvoja obrovská, vysadená v roku 1905 v lokalite Slavkov Richňavskej doliny. V roku 1975 bola zapísaná do zoznamu ako "chránený prírodný výtvor". Výška stromu je 40 m a obvod v prsnej výške je 430 cm.

            V Hronskom Beňadiku je chránená Lipa malolistá, ktorá dotvára atmosféru kláštora a morovej kaplnky. Jej vek sa odhaduje asi na 300 rokov.

Vzhľadom k prírodným, klimatickým podmienkam a reliéfu územia má mikroregión Nová Baňa rôznorodé podmienky pre rozvoj poľnohospodárskej výroby.

Obce ležiace na juhovýchode územia (Hronský Beňadik, Tekovské Nemce, Orovnica) majú podmienky aj pre rastlinnú výrobu. Pestujú sa tu obiloviny, krmoviny a tiež vinič. V severnejšie položených obciach mikroregiónu, ktoré už ležia v stredných polohách, je výrazné zastúpenie trvalých trávnatých porastov, ktoré predurčuje tieto oblasti k prioritnému rozvoju živočíšnej výroby – chovu hovädzieho dobytka a ošípaných.

Významnú úlohu v mikroregióne Nová Baňa má lesníctvo. Vzhľadom na veľkú rozlohu lesov, pestré prírodné podmienky a množstvo vodných tokov má toto územie bohatú škálu druhov divej zveri a rýb, čo vytvára vhodné podmienky na športovo-rekreačné a ekoturistické využitie.

Sú tu vytvorené podmienky na poľovanie na veľkú raticovú zver – srnec, muflón, jeleň, diviak. Tiež je možné organizovať športovo-rekreačné akcie – športové streľby na schválených strelniciach a športovo-rybárske podujatia na vodnej nádrži Tajch v Novej Bani, na rybníku Luftov v Tekovskej  Breznici, na rieke Hron  a pod.