en




Neprehliadnite


Novobanskí rezbári 2. polovice 20. storočia

Novobanskí rezbári 2. polovice 20. storočia

Výber drevorezieb zo zbierok múzea od Štefana Trnku, Júliusa Katinu, Ladislava Polca, Jozefa Vozára
14.2. 2020 – 30.4.2020

Drevorezba ako umenie má bohatú históriu, pretože drevo bolo už oddávna najľahšie prístupným materiálom na vyjadrenie svojich pocitov a pretavenie ich do umenia. Rezbárske remeslo má na Slovensku dlhú tradíciu. Každý majster mal svoju techniku a cit ako zobraziť skutočnosť a tradície.

Štefan Trnka bol ľudový rezbár a jeho tvorba je charakteristická reliéfnou vypuklou plastickou rezbou, figurálnou plastikou a mnohofarebnou polychrómiou. Reliéfy, sošky, štítky pod parožia, drevené retiazky, rámy na zrkadlá vyrezával pre široký okruh záujemcov. Svoje figúrky sa snažil aj oživiť, roztancoval tak napríklad krojovanú dievčinu s mládencom, tetky-klebetnice, či Jánošíkovu družinu. Július Katina sa rezbárstvu venoval vo svojom voľnom čase a jeho prvotnými dielami boli ovečky pre deti a črpáky, ktoré ozdobil na uchách pastiermi či zvieratkami. Neskôr prechádza k figurálnej tvorbe a výrobe betlehemov. Autor svojimi drevorezbami zachytáva pracovný život niekdajšieho ľudu napr. pri orbe, žatve, zvážaní dreva, výrobe šindľov... Drevorezba bola koníčkom už od detstva aj pre Ladislava Polca. Rezbárstvu sa začal intenzívnejšie venovať až na dôchodku. V jeho tvorbe sa objavujú motívy čerpané z bežného vidieckeho či salašníckeho života, ktoré vyjadrujú radosť, optimizmus, často krát až „huncútstvo“. Jozef Vozár začínal s vyrezávaním betlehemov, ktoré rozdal svojej rodine. Po roku 1985 skúšal aj väčšie figurálne motívy. Námetom mu bol dedinský život- muž, nesúci na trh kozu, pradúca žena, ženy-klebetnice, grne-zvlače, voly so záprahom, kravičky, ba aj celý komplex postáv pri mlátení na ručnej mláťačke. Jeho plastická rezba je bez dekoratívnych prvkov
 




Mestský úrad Nová Baňa

Námestie slobody 1
968 01 Nová Baňa

+421 45 6782 800