en




Neprehliadnite


Osobnosti regiónu

Štefan Volf-Kňazolúcky

(Nová Baňa)

narodil sa 28.12.1862 v Novej Bani ako syn roľníka. Jeho pomerne krátky život (dožil sa len 39 rokov) bol naplnený neúnavnou drobnou prácou, ktorou sa zapojil do národného hnutia posledného desaťročia  19. storočia. Je jedným z tých, ktorí prerástli rámec svojho regiónu. Stal sa jedným z drobných ľudových spolupracovníkov Andreja Kmeťa. Zbieral pre neho minerály z okolia Novej Bane, získaval muzeálne predmety, ktoré veľkodušne daroval Slovenskému národnému múzeu v Martine. Od roku 1890 píše do viacerých slovenských novín a časopisov. Z národopisného hľadiska sú cenné ním zozbierané povery a ľudové piesne z Novej Bane. Na jeho rozsiahlej práci pre národ je pozoruhodné to, že všetko robil popri ťažkých a namáhavých prácach na poli, zaťažený veľkou váhou zodpovednosti o hmotné zabezpečenie svojej početnej rodiny. Zomrel 27.3.1901.

 

Karol Dodek

(Nová Baňa)

narodil sa 2.11.1867 v Novej Bani v rodine, kde sa kováčske remeslo už niekoľko generácií dedilo z otca na syna. Je o ňom známe, že sa intenzívnejšie zaoberal včelárstvom a ovocinárstvom. Od útleho detstva však mal sklony aj ku kresleniu a maľovaniu. Jeho obrazy nájdeme v Slovenskom národnom múzeu v Martine, vo viacerých kostoloch na Spiši a Orave. Novobanské múzeum uchováva jeho dvanásť obrazov. Silný vplyv na jeho maliarsku prácu mal Andrej Kmeť, ktorý ho nielen povzbudzoval, ale aj kladne usmerňoval. Karol Dodek bol i literárne činný a od roku 1893 prispieval do viacerých novín a časopisov. Činný bol aj ako národovec a ľudovýchovný pracovník. Bol obvinený pre politické názory z panslavizmu. Po vzniku ČSR v roku 1919 sa stal prvým slovenským starostom mesta. Zomrel 7.4.1922 v Novej Bani.

 

PhDr. Jozef Hindický

(Nová Baňa)

narodil sa 5.9.1928 v Trávnici okres Nové Zámky. Po absolvovaní  Vysokej školy pedagogickej v Bratislave nastupuje v roku 1957 na Jedenásťročnú strednú školu v Novej Bani ako stredoškolský profesor zemepisu a dejepisu. V roku 1982 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave vykonal štátnu rigoróznu skúšku a bol mu pridelený titul PhDr. Od roku 1960 vydáva spolu so študentmi školský časopis „Spod Gupne,“ ktorý vychádza dodnes. O jeho režisérskych schopnostiach svedčí naštudovanie viacerých divadelných hier ochotníckych súborov študentov, pričom niektoré  z nich získali popredné ocenenia na súťažiach ochotníckych divadelných súborov. Sám napísal divadelnú hru „ Nevyberaj si ženu v tanci,“ ktorú aj naštudoval s miestnym ochotníckym súborom „Vojšín.“ Zvíťazila v okresnom kole ochotníckych divadiel.

Niekoľko desaťročí sa zaoberal históriou Novej Bane. Čím hlbšie sa zoznamoval s bohatou históriou mesta, tým viac mi prirástlo k srdcu. Prežil v ňom 44 rokov. Vydal niekoľko publikácií o Novej Bani, Bibliografia k dejinám mesta, Štefan Volf-Kňazolúcky, Nová Baňa, Poriadok čiže reguly baníckej mládeže v Novej Bani, Miestne a pomiestne názvy Novej Bane, Kultúrni dejatelia v Novej bani a okolí. Najväčšiu radosť mal z knihy povesti z Novej Bane a okolia  „A Zvony nezvonia“. Táto kniha získala prestížne ocenenie v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska za rok 1999.

 

František Švantner

(Nová Baňa)
spisovateľ, predstaviteľ naturizmu v slovenskej próze.

Pseudonym: Bystran, * 29.01.1912 Bystrica, † 13.10.1950 Praha.

František Švantner sa narodil v Bystrej (okres Brezno), v podďumbierskom kraji na Horehroní. V roku 1942 sa oženil s Máriou Kobányovou. V roku 1944 sa im narodil syn Juraj, o rok neskôr Matej. Mladá rodina sa presťahovala do Novej Bane kde pôsobil dva roky ako odborný učiteľ, externý pracovník Matice slovenskej, inšpektor a vedúci Tvorivého filmového kolektívu. Poslednými pedagogickými pôsobiskami boli Hronský Beňadik a Hronov pri Banskej Bystrici. Na poslednom z nich náhle prepukla jeho vážna choroba. Strácal zrak aj hlas. František Švantner svoju prvú poviedku Výpoveď uverejnil počas štúdií pod pseudonymom Bystran. Nasledovali ďalšie poviedky - Jarmočná anekdota o zlatom krížiku, Dve doby aPrvý sneh. Knižne vyšli v roku 1976 v súbore Novely.

Známym sa stal vďaka zbierke noviel Malka. Po Malke uverejnil Švantner v rokoch vojny už len novelu Božia hra. Novelami Sedliak, List, Ľudská hra, Kňaz a iné, ktoré vyšli posmrtne v zbierke Dáma. Román Nevesta hôľ, ktorý vznikol v posledných rokoch druhej svetovej vojny, je vrcholným dielom slovenského naturizmu. Najrozsiahlejší román Život bez konca dopísal v apríli 1949, ale pre predčasnú smrť sa nedožil jeho vydania.

Wikipédia

 

mons. Ján Šutka

(Orovnica)

(11.9.1930, Orovnica - 10.8.2014 v Makase v Equádore), misionár.

Po štúdiách r. 1951 emigroval do Talianska a odtiaľ ako mladý klerik sa dostal do Ekvádoru. V kolumbijskej Bogote dokončil teologické štúdiá a potom ďalej pôsobil ako misionár v Ekvádore, v oblasti Mendéz medzi indiánskym kmeňom Suarov. Postavil sa na ochranu tohto utláčaného a prenasledovaného kmeňa. Namáhavou prácou sa mu podarilo odstraňovať analfabetizmus,  vybudovať sieť základných a neskôr aj stredných škôl, zriadil 4 nemocnice a poslednou iniciatívou bola pozemková reforma na získanie pôvodnej pôdy pre Indiánov. Vydal samizdatovú publikáciu „Spomienky misionára.“ Don Šutka počas svojho života sprostredkoval výstavbu 120 kaplniek ,13 kostolov a 6 mariánskych sôch. V roku 1989 sa stal zástupcom saleziánskych misií pri vláde a v roku 2003 direktorom saleziánskej komunity a kňazom v meste Limón. Vykonával aj funkciu vikariálneho ekonóma. Vo svojich spomienka uviedol vetu, ktorou sa preslávil medi "svojimi" Šuarmi, povedal: „Keď som ako mladý misionár prišiel medzi domorodcov, statný, svalnatý Šuar sa ma spýtal: Zomrieš tu? A ja som mu odpovedal: Tu pracujem. Tu žijem . Tu aj zomriem.“
 

Peter Forgáč, dr.

(Orovnica)
(25.10.1924, Orovnica – 8.3.1983, Bratislava), meteorológ.

V rokoch 1945 - 1956 bol leteckým meteorológom v Štátnom hydrologickom a meteorologickom ústave, v rokoch 1956 - 1969 zástupca vedúceho synoptickej a leteckej služby, súčasne vedúci  odboru leteckej meteorológie v Hydrometeorologickom ústave v Bratislave. Vo výskume sa zameral na letecké, potom na synoptickú meteorológiu. Autor a spoluautor odborných novín a časopisov, spolupracoval s televíziou na relácii „Aké bude počasie.“

 

Artúr Budke

(Voznica)
(1908, Čermany-1983,Trnava), odborný spisovateľ.

Od r. 1928 pôsobil ako pomocný lesný zamestnanec a výpomocný učiteľ, od r. 1935 na lesných správach vo Svätom Antone, Voznici, na riaditeľstve Štátnych lesov a majetkov v Žarnovici, na lesnej správe Kriváň - Detva. V rokoch 1845 - 1970 na lesnej správe v Šaštíne. Špecializoval sa na obnovu a ochranu borovicových lesov, vykonával historické prieskumy, člen komisie pre poľovnícku terminológiu. Spolupracovník časopisov Les, Poľana, Drevo. Známe sú jeho štúdie z dejín lesníctva a poľnohospodárstva.

 

Dr. Šimon Való

(Veľká Lehota)
(2.10.1846-12.4.1923)

tajný pápežský komorník, bratislavský lektor, pedagóg, historik a bratislavský kanonik. Zaslúžil sa o postavenie rímskokatolíckeho kostola sv. Alžbety Uhorskej, tzv. Modrý kostolík v Bratislave. Vydal zbierku básní, prispieval do časopisov, spolupracoval na vydaní dodnes najlepšej maďarskej encyklopédie Pallas Nagy Lexikona (napísal viacero hesiel). Je autorom viacerých dejepisných prác. Zomrel v Bratislave a je pochovaný na Ondrejskom cintoríne.

Wikipédia




Mestský úrad Nová Baňa

Námestie slobody 1
968 26 Nová Baňa

+421 45 6782 800
+421 45 6782 881