|
|
 |
| Priezvisko a meno, (rodená)
|
Riszner Eduard
|
| Miesto a dátum narodenia
|
Turčiansky Svätý Ďur (dnes Turčiansky Ďur, okres Martin), 05. 03.1836
|
| Miesto a dátum úmrtia
|
Nová Baňa, 29.07.1921
|
| Manžel / manželka
|
Jana Františka, rod. Walter
|
| Deti
|
13 detí (7 synov a 6 dcér)
|
| Rodičia
|
Jozef Riszner, učiteľ a organista
Cecília, rod. Steinhübel |
| Vzdelanie | - pedagogické, bližšie informácie nemáme
- hudbe sa priúčal od svojho otca a už v detstve udivoval široké okolie majstrovskou hrou na husle |
| Profesná dráha a pracovné pôsobenie | Do Novej Bane sa prisťahoval v roku 1864 vo veku 28 rokov a stal sa učiteľom 4. triedy štvortriednej základnej (ľudovej) školy, súčasne aj organistom v novobanskej farnosti. Okrem toho učil tunajšiu mládež umeniu spevu.
V roku 1870 bol menovaný za mestského zbormajstra a dirigenta a stal sa aj riaditeľom školy. Túto funkciu zastával až do roku 1898. Po odchode na dôchodok pokračoval v hre na organe a tiež vo vedení cirkevného zboru aj naďalej, až do roku 1920. Ako kapelník viedol aj novobanskú dychovú hudbu a menšiu starohutskú. Po 1. svetovej vojne obe spojil do jednej, čím vytvoril pomerne veľké hudobné teleso. Viedol aj detský a mládežnícky spevokol a amatérsky spevokol dospelých. Založil a viedol tiež orchester, ktorý koncertoval počas slávnostných svetských a cirkevných príležitostí. Okrem týchto aktivít bol aj súkromným učiteľom hudby, dával hodiny klavíra, učil hru na husle a tiež na dychové nástroje. Chodievali sa dokonca k nemu učiť aj primáši cigánskych kapiel zo širokého okolia. Svojich žiakov zasvätil aj do tajov notového zápisu, vďaka čomu mohol Štefan Volf Kňazolúcky koncom 19. storočia zozbierať a znotovať ľudové piesne z novobanských Štálov. |
| Záujmy, záľuby | Rodina - napriek tomu, že svoje deti vychovával prísne, so silným náboženským vplyvom, bol im milujúcim otcom, pričom sa snažil zabezpečiť im čo najlepšie vzdelanie. Tento cieľ sa mu vo veľkej miere naplnil, pretože jeho početná rodina bola v meste stredobodom spoločenského a hudobného života. Ťažkou ranou bola vo februári 1894 smrť jeho manželky Janky. Eduard zostal vychovávať svoje deti úplne sám. Napriek tomu sa všemožne usiloval, aby im nič nechýbalo.
Komponovanie hudby - v 80.- 90. rokoch 19. storočia skladal množstvo skladieb, z ktorých aj publikoval približne 20 skladieb. Išlo najmä o zhudobnené omše, valčíky, čardáše, rôzne svetské či cirkevné piesne. Kvôli náročným rodinným a pracovným povinnostiam zostala táto stránka jeho talentu len na úrovni koníčka. Podpora nadaných žiakov - najmä sociálne slabším študentom pomáhal vybaviť si ubytovanie a pokryť stravovanie. Viedol pre nich tiež množstvo zbierok a nadácií. Tí, ktorí prešli jeho školou, boli disciplinovaní a kvalitne vedomostne pripravení na ďalšie uplatnenie. Ich talent a skryté vlohy dokázal Eduard rýchlo odhaliť, čím mnohých povzbudzoval a posielal na ďalšie štúdiá. Bol tiež silne národne cítiaci a v tomto duchu vychovával aj svojich žiakov, z ktorých mnoho svojimi názormi a presvedčením priam fatálne ovplyvnil. Učiteľom v škole i v živote bol pre celú generáciu významných osobností novobanských dejín v druhej polovici 19. storočia. Z nich snáď najznámejším okrem Štefana Volfa Kňazolúckeho bol Karol Dodek. Láska k prírode - zbožňoval okolie Novej Bane, po ktorého horách a malebných zákutiach sa túlaval ešte aj vo vysokom veku. Poľovníctvo |
| Ocenenia, uznania
|
|
| Iné
|
Zdroje:
Hindický, Jozef: Kultúrni dejatelia v Novej Bani a okolí, vydalo Vlastivedné múzeum v Novej Bani v roku 1992; Zduchová Hana - Konečná Katarína: Eduard Rizner, učiteľ života a hudby, In Novobanské noviny č. 3, 2016; Rukopis rozlúčkového prejavu žiakov E. Risznera z jeho pohrebu; Spomienky príbuzných E. Risznera |
| Význam:
|
lokálny
|
| Vzťah k Novej Bani:
|
pôsobil alebo pôsobí v Novej Bani
|
| Zaradenie: | školstvo
|
Návštevník