|
|
 |
| Priezvisko a meno, (rodená)
|
Vozár Jozef, PhDr, DrSc,
bol slovenský historik a archivár. Zaoberal sa dejinami baníctva, železiarstva, banského práva, banskej administratívy a podobne. |
| Miesto a dátum narodenia
|
11. november 1926, Nová Baňa,
|
| Miesto a dátum úmrtia
|
22. marec 2010, Dunajská Lužná,
|
| Manžel / manželka
|
|
| Deti
|
bol najmladší zo šiestich detí
|
| Rodičia
|
Vozár Pavol
Vozárová Katarína |
| Vzdelanie | Vyrastal v Novej Bani, časť Stará Huta. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Nitre v seminári verbistov. Tam v roku 1949 zmaturoval s vyznamenaním. Pokračoval v štúdiu s cieľom stať sa kňazom, no „akcia K“ v apríli 1950 jeho plány zmarila. Po pobyte v internačnom tábore v Podolínci absolvoval trojročnú vojenskú službu (1951 – 1953) v pomocných technických práporoch. Po krátkodobom účtovníckom zamestnaní v Prahe sa vrátil na Slovensko. Zamestnal sa na Krajskej správe Ministerstva vnútra Nitra ako referent na archívnom oddelení. Popri práci začal študovať archívnictvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
|
| Profesná dráha a pracovné pôsobenie |
1. októbra 1958 sa stal vedúcim Ústredného banského archívu v Banskej Štiavnici. V tejto funkcii pôsobil deväť rokov, postaral sa o získanie objektu archívu do vlastníctva a jeho rekonštrukciu, o zlepšenie pracovných podmienok zamestnancov, o usporiadanie, prehľadné uloženie a zaevidovanie archívneho materiálu, o prísun ďalších cenných archívnych fondov, o sprístupnenie značnej časti fondov formou inventárov, o založenie príručnej odbornej knižnice a nárast bádateľov. Počas pôsobenia v Banskej Štiavnici sa Jozef Vozár zapájal do realizácie rôznych projektov z oblasti archívnictva, dejín baníctva a histórie Banskej Štiavnice. Kus práce vykonal na príprave vydania Sprievodcu po archívnych fondoch III. oddelenie ŠSÚA – oddelenia hospodárstva v Banskej Štiavnici (r. 1964), bol tiež jedným z dvoch zostavovateľov a viacerých autorov monografie Banská Štiavnica (r. 1964), podieľal sa na príprave osláv 200. výročia založenia Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici (r. 1964). Napriek náročnej riadiaco – organizačnej činnosti sa Jozef Vozár zapojil aj do sprístupňovania archívneho materiálu. Skúsenosti zo sprístupnenia banských máp a plánov Hlavného komorskogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici využil potom na napísanie základných odborných prác o tomto druhu archívnych dokumentov. Jeho štúdie Vývoj banského mapovania na Slovensku a Vývoj a druhy banských máp na Slovensku (zo 60. rokov 20. storočia) využívajú aj v súčasnosti bádatelia a spracovávatelia tohto druhu archívnych dokumentov. Pracovnú činnosť v banskom archíve ukončil Jozef Vozár 15. januára 1967. 16. januára 1967 nastúpil Jozef Vozár do zamestnania v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Tam v roku 1970 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a v roku 1991 získal „veľký doktorát“. V pracovnom zaradení sa postupne prepracoval z vedeckého na samostatného a vedúceho vedeckého pracovníka. Dlhšiu dobu zastával funkciu vedúceho oddelenia. Vyprodukoval veľa monografií, vedeckých i populárno-vedeckých štúdií a článkov i edovaných prameňov. Priaznivý ohlas aj v zahraničí mala edícia Zlatej knihy baníckej, Banskoštiavnického mestského a banského práva a Denníka princa Leopolda. Na pôde HÚ SAV sa podieľal aj na spracovávaní mnohých syntetických prác. K tým najvýznamnejším patria: druhý zväzok akademických Dejín Slovenska, Přehled dějin Československa, Priekopníci vedy a techniky na Slovensku, Kronika Slovenska a Hospodárske dejiny Slovenska. Bol tiež jedným z hlavných autorov Dejín baníctva na Slovensku. Vďaka poznatkom získaným z archívnych dokumentov Štátneho ústredného banského archívu a ich publikovaním sa Jozef Vozár stal najvýznamnejším montánnym historikom Slovenska. Do tohto archívu sa vracal až do konca života. Jeho srdcovou záležitosťou sa stala história banského školstva. Neúnavne hľadal dôkazy o svetovom prvenstve banskoštiavnickej akadémie. Viaceré štúdie na túto tému publikoval aj v Nemecku, Rakúsku a Španielsku. V poslednom období poukazoval na nedocenený význam Mikovíniho baníckej školy založenej v Banskej Štiavnici v roku 1735. Zaslúžil sa o vydanie cestopisu E. Browna z r. 1667 pod názvom Cesta z Komárna do banských miest v Uhorsku a odtiaľ do Viedne (1980). |
| Záujmy, záľuby |
|
| Ocenenia, uznania
|
|
| Iné
|
Výber z bibliografie
Hospodárske dejiny Slovenska 1526 – 1848 Kodex des Stadt-und Bergrechtes von Schemnitz Kostoly a kňazi farnosti Dunajská Lužná Európska nepriama amalgamácia a slovenské baníctvo Zlatá kniha banícka Banský súd v Banskej Štiavnici 1497 – 1788, Dištriktuálny banský súd v Banskej Štiavnici 1788 – 1854 Hlavný komornogrófsky úrad v Banskej Štiavnici History of mining in Slovakia (Spoluautor) Denník princa Leopolda : Z cesty do stredoslovenských banských miest roku 1764. Dejiny Slovenska II., (Spoluautor časti o hospodárskych dejinách) |
| Význam:
|
celoslovenský
|
| Vzťah k Novej Bani:
|
rodák z Novej Bane
|
| Zaradenie: | Iné: historik
|
Návštevník