mons. Ján Šutka
11.9.1930, Orovnica - 10.8.2014 v Makase v Equádore, misionár.
Po štúdiách r. 1951 emigroval do Talianska a odtiaľ ako mladý klerik sa dostal do Ekvádoru. V kolumbijskej Bogote dokončil teologické štúdiá a potom ďalej pôsobil ako misionár v Ekvádore, v oblasti Mendéz medzi indiánskym kmeňom Suarov. Postavil sa na ochranu tohto utláčaného a prenasledovaného kmeňa. Namáhavou prácou sa mu podarilo odstraňovať analfabetizmus, vybudovať sieť základných a neskôr aj stredných škôl, zriadil 4 nemocnice a poslednou iniciatívou bola pozemková reforma na získanie pôvodnej pôdy pre Indiánov. Vydal samizdatovú publikáciu „Spomienky misionára.“ Don Šutka počas svojho života sprostredkoval výstavbu 120 kaplniek ,13 kostolov a 6 mariánskych sôch. V roku 1989 sa stal zástupcom saleziánskych misií pri vláde a v roku 2003 direktorom saleziánskej komunity a kňazom v meste Limón. Vykonával aj funkciu vikariálneho ekonóma. Vo svojich spomienka uviedol vetu, ktorou sa preslávil medi "svojimi" Šuarmi, povedal: „Keď som ako mladý misionár prišiel medzi domorodcov, statný, svalnatý Šuar sa ma spýtal: Zomrieš tu? A ja som mu odpovedal: Tu pracujem. Tu žijem . Tu aj zomriem.“
Peter Forgáč, dr.
25.10.1924, Orovnica – 8.3.1983, Bratislava, meteorológ.
V rokoch 1945 - 1956 bol leteckým meteorológom v Štátnom hydrologickom a meteorologickom ústave, v rokoch 1956 - 1969 zástupca vedúceho synoptickej a leteckej služby, súčasne vedúci odboru leteckej meteorológie v Hydrometeorologickom ústave v Bratislave. Vo výskume sa zameral na letecké, potom na synoptickú meteorológiu. Autor a spoluautor odborných novín a časopisov, spolupracoval s televíziou na relácii „Aké bude počasie.“
Artúr Budke
1908, Čermany-1983,Trnava, odborný spisovateľ.
Od r. 1928 pôsobil ako pomocný lesný zamestnanec a výpomocný učiteľ, od r. 1935 na lesných správach vo Svätom Antone, Voznici, na riaditeľstve Štátnych lesov a majetkov v Žarnovici, na lesnej správe Kriváň - Detva. V rokoch 1845 - 1970 na lesnej správe v Šaštíne. Špecializoval sa na obnovu a ochranu borovicových lesov, vykonával historické prieskumy, člen komisie pre poľovnícku terminológiu. Spolupracovník časopisov Les, Poľana, Drevo. Známe sú jeho štúdie z dejín lesníctva a poľnohospodárstva.
Dr. Šimon Való
2.10.1846-12.4.1923
tajný pápežský komorník, bratislavský lektor, pedagóg, historik a bratislavský kanonik. Zaslúžil sa o postavenie rímskokatolíckeho kostola sv. Alžbety Uhorskej, tzv. Modrý kostolík v Bratislave. Vydal zbierku básní, prispieval do časopisov, spolupracoval na vydaní dodnes najlepšej maďarskej encyklopédie Pallas Nagy Lexikona (napísal viacero hesiel). Je autorom viacerých dejepisných prác. Zomrel v Bratislave a je pochovaný na Ondrejskom cintoríne.