Samospráva

Budova mestskej radnice

GPS: 48.423859,18.639987

budova mestskej radniceArchitektonickou dominantou Novej Bane je nepochybne budova mestskej radnice. Je to pôvodne štvorpodlažná gotická stavba pevnostného charakteru, postavená niekedy po roku 1353. V prvej polovici 18. storočia bola po požiari prestavaná, pričom sa odstránilo tretie poschodie a bola doplnená hranolovou vežou, ktorá má barokovú baňu. Jeden z troch zvonov vo veži pochádza z 18. storočia. Na prízemí vo východnom krídle je zachovaná gotická krížová klenba a na poschodiach a severnej fasáde gotické a renesančné detaily. V zasadacej sieni sa zachovali barokové nástenné maľby s portrétmi uhorských panovníkov, obnovené v roku 1925. Komplexnú pamiatkovú obnovu v rokoch 1967 - 1972 zabezpečoval Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava, stredisko Banská Bystrica. Budova je vedená v zozname kultúrnych pamiatok. O jej pôvodnom účele existuje množstvo dohadov, ako i povestí, tradovaných ústnym podaním. Najpravdepodobnejším sa však zdá, že budova bola postavená ako kráľovský dom, v zmysle nariadenia Karola Róberta z roku 1335, podľa ktorého sa mali vo všetkých banských mestách postaviť takéto kráľovské domy (domus regiae), do ktorých mali ťažiari odovzdávať drahé kovy.

Na čele kráľovského domu stál prefekt - comes camarae - camerarius, teda banský gróf, ako to vyplýva z dekrétu Karola Róberta z roku 1338, v zmysle ktorého mohol skúšať rýdzosť zlata i banský gróf. Existencia banských grófov je v tomto období v Novej Bani doložená písomnými prameňmi. Ako radnica sa spomína po prestavbe od 18. storočia.

Po pamiatkovej obnove sa budova stala sídlom mestskej knižnice a múzea a od roku 1986 bola celá uvoľnená pre Pohronské múzeum.

 

Špitál

GPS: 48.421555,18.642627

Budova špitálO značnej koncentrácii banských robotníkov v Novej Bani svedčí postavenie špitála (xenodochia), teda útulku pre starých a nevládnych ľudí – baníkov. Špitál, jedno z najstarších sociálnych zariadení v strednej Európe, postavil v roku 1391 novobanský a kremnický komorský gróf Henczman Izenrinkel. Pri špitáli postavil kostol na úctu sv. Alžbety (podrobne popísaný nižšie). Na hmotné zabezpečenie špitála a kostola venoval príjmy zo svojho domu v Budíne, čo bolo ročne 100 zl. Z nich venoval 40 zl. správcovi kostola, špitála – kňazovi, za čo mal denne odbavovať v kostole bohoslužby. Zostatok 60 zlatých dával obyvateľom špitála.

Patronátne právo nad kostolom a špitálom si vyhradil zakladateľ. Po jeho smrti mali správcov dosadzovať Izenrinkelovi príbuzní po dohode s mestskou radou a komorským grófom. Ich rozhodnutie podliehalo schváleniu ostrihomského arcibiskupa. Roku 1393 schválil túto donáciu kráľ Žigmund Luxemburský a na žiadosť zakladateľa pridal k nej dedinu Brehy.

Dnes je budova využívaná ako Centrum voľného času v Novej Bani.

(Alexander Zrebený a kol.: Dejiny Novej Bane)

 

Kostol sv. Alžbety

GPS: 48.421255,18.64283

Kostol sv. AlžbetyKostol sv. Alžbety, nazývaný aj Špitálsky kostolík, bol postavený po roku 1391 H. Izenrienklom. V roku 1664 obsadili kostol Turci a neskôr bol v rukách protestantov. Zreštaurovaný bol v roku 1893. Je to jednoloďová stavba drobných rozmerov s polygonálnym uzáverom a krížovou rebrovou klenbou, dosadajúcou na ornamentálne konzoly, ktoré majú skrátené prípory. Na štítovom priečelí je značne doplnený gotický lomený portál s oblým prútom a výžľabkami, v nadpraží nápis z čias reštaurovania kostola. Nad portálom je obnovené štvorpásmové okrúhle okno, a nad ním pôvodný kamenný gotický erb fundátora.

Z južnej strany je pristavaná dvojpodlažná sakristia, na poschodie vedie točité schodište, prístupné z lode. Nad štítom priečelia je baroková strešná vežička s kupolou. Hlavný oltár je typu ranobarokových oltárov s výklenkovou architektúrou a nadstavcom, postavený v roku 1722 s použitím starších detailov (hlavičky serafínov, stĺpy obtočené viničom) a neskorogotického, silne barokizovaného reliéfu dvanástich apoštolov. Oltár je doplnený novou menzou a tabernákulom z čias reštaurovania kostola. Z tých rokov pochádza aj oválny obraz Dobrého pastiera v nadstavci.

V kostole sa nachádza aj obraz sv. Alžbety z 80. rokov 19. storočia a zvon s reliéfom sv. Alžbety z čias reštaurovania kostola.

 

Kostol Narodenia Panny Márie

GPS: 48.425874,18.636112

Kostol Narodenia Panny MárieKostol Narodenia Panny Márie (farský kostol) bol pôvodne gotickou stavbou postavenou v 2. polovici 14. storočia. Počas vnútropolitických bojov okolo uhorského trónu bol dvakrát vypálený, a to v rokoch 1433 a 1442. Opravený bol v poslednej tretine 15. storočia. Nešťastie ho neobišlo ani pri obsadení mesta Turkami v roku 1664, kedy bol takmer úplne zničený. Znovu postavený bol až v roku 1725. Menšie úpravy boli na ňom robené aj v 19. a 20. storočí. Kostol bol pôvodne jednoloďová stavba v baroku rozšírená bočnými loďami na trojloďovú baziliku s polygonálnym uzáverom presbytéria, v strednej lodi so segmentovými piliérovými arkádami, spájajúcimi strednú loď s nižšími bočnými loďami.

Priestory sú zaklenuté barokovou krížovou klenbou, ktorá spočíva na nástenných pilastroch a na voľných piléroch arkád. V malej štvorcovej sakristii je krížová klenba. Vonkajšia architektúra sa vyznačuje odstupňovanými opornými piliermi a fragmentálne zachovanými gotickými oknami v presbytériu a na štítovej fasáde.

Do južného múra kostola sú vsadené dva epitafy z rokov 1769 a 1790. Hlavný oltár je barokový z roku 1726, so stĺpovou architektúrou a nadstavcom, v ktorom je dodatočne umiestnený obraz sv. Jána Nepomuckého. Uprostred oltára je barokový obraz Narodenie Panny Márie a okolo neho sú plastiky dvoch biskupov a cherubínov. Bočné oltáre sv. Jozefa a sv. Antona sú tiež barokové, riešené ako pendanty a oltár sv. Jozefa v nadstavcovej kartuši datovaný chronostichom (1726).

Banícky oltár sv. Kríža z rokov 1730-1740 bol renovovaný v roku 1914 a je riešený stĺpovou architektúrou s nadstavcovým obrazom sv. Klimenta v rozoklanom volútovom štíte. Na strednej ploche má veľký plastický kríž, pod ktorým sú medzi dvoma malými neskorobarokovými kartušami adorujúci baníci, banícki svetlonosiči a scéna dolovania rudy. Na menze sú neskorobarokové relikviáre s reliéfmi baníckych učňov, predná strana menzy je vyzdobená obrazom umučenia svätice v okovách.

Kazateľnica je baroková z 20. rokov 18. storočia na polygonálnom parapete s postavami štyroch evanjelistov, Salvatora mundi a s točenými stĺpmi. Na obnovenej zvukovej strieške sú plastiky Immaculaty, sv. Hieronýma, Augustína, Urbana a na vrcholci je plastika sv. Michala. Krstiteľnica je kamenná klasicistická z konca 18. storočia.

Vo vrchnej časti kostola sa nachádza rokokový dvojdielny organ s bohatou výzdobou a postavami cherubínov z pol. 18. storočia. Kostol zdobí aj epitaf Jakuba Krauera z roku 1794, voľné obrazy Sedembolestnej Panny Márie a Krstu Krista z 19. storočia a zástava roľníckeho spolku z r. 1902.

V kostole sa pravidelne na jeseň koná roľnícka omša spojená s prekrásnou výzdobou celého kostola dopestovanou úrodou z darov obyvateľov, ktorú chodia obdivovať pútnici z celého Slovenska a aj zo zahraničia.

 

Kostol sv. Kríža

GPS: 48.419671,18.635284

Kostol Narodenia Panny MárieKostol sv. Kríža na Kalvárii bol v klasicistickom štýle postavený v roku 1826 a obnovený v roku 1956. Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do štítového priečelia. Presbytérium zaklenuté plochou kupolou, v lodi pruské klenby. Kostol sa nachádza v prekrásnom prírodnom prostredí na kopci nad mestom. Cesta k nemu je lemovaná kaplnkami symbolizujúcimi Krížovú cestu.

 

Pútnická kaplnka Panny Márie

GPS: 48.43101,18.647699

Pútnická kaplnka Panny MáriePútnická kaplnka Panny Márie v Kohútove je neogotická stavba malých rozmerov, postavená v roku 1863. Nachádza sa v nej gotizujúca socha Madony z roku 1865. Pred kaplnkou je ľudová kamenná soška Immaculaty z konca 19. storočia. Kaplnka je v prekrásnom prírodnom prostredí, kde sa okrem iných stromov nachádza aj na Slovensku veľmi vzácny a zákonom chránený Sekvojovec mamutí.

 

Súsošie najsvätejšej Trojice

GPS: 48.423846,18.639993

Súsošie najsvätejšej TrojiceSúsošie najsvätejšej Trojice je neskoroklasicistické súsošie z rokov 1843-1847 od J. Neuschla-Faragó. Na vysokom hranole, členenom nárožnými stĺpmi, sú štyri výklenky s plastikami Sv. Štefana, Sv. Ladislava, Panny Márie a Sv. Heleny. Nad nimi prebieha vlys so štyrmi figurálnymi reliéfmi od Ľ. Macka z roku 1927, kedy bolo zároveň obnovené aj súsošie.

 

Aktuality

BEZPLATNÁ INZERCIA V NOVOBANSKÝCH NOVINÁCH

30. 11. 2021
Oznamy

Mesto Nová Baňa má záujem podporiť v tomto neľahkom období podnikateľov, živnostníkov a remeselníkov pôsobiacich v našom meste a j......

Úradné hodiny: Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica a na jeho pracoviskách

29. 11. 2021
Oznamy

V zmysle obmedzení vyplývajúcich z Uznesenia vlády SR č. 695/2021 z 24.11.2021 budú na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bansk......

Horný zberný dvor v soboty zatvorený

26. 11. 2021
Oznamy

Technické služby mesta Nová Baňa oznamujú občanom, že na základe vyhlásenia Úradu Vlády Slovenskej republiky z dôvodu núdzové s......