Do jarného obdobia patrí do obyčajových príležitostí aj Veľká noc a s ňou spojené kresťanské sviatky. V súvislosti s Veľkou nocou sú spojené zvyky a obyčaje, ktoré sa zachovali až podnes. Samozrejme, už v dosť pozmenenej podobe, dosť zjednodušené a prispôsobené dnešnému životu. Určite si väčšina z vás pamätá na pôst po veselom fašiangu a príchod jari a veľkonočných sviatkov. Z predvianočných zabíjačiek visela šunka na povale alebo v udiarni a potom sa celú Bielu sobotu varila a bola chutným jedlom pre domácich a hostí. V cibuľových šupkách alebo v červenej repe sa uvarili vajíčka. Gazdiná upiekla biely koláč a poplakala si pri strúhaní chrenu. Na stole nechýbala domáca pálenka, ktorú i dnes dievky nalievajú kúpačom a šibačom. Tradíciou na veľkonočnom stole bolo pečené jahniatko alebo kozliatko, ktoré k mojej starkej chodil zarezať pán Nehnevaj, kožušník, odmenou mu bola jemná koža.
V nedeľu na obed od Kultúrneho domu na Štáloch na starom voze vyberú sa mládenci oblečení v krojoch polievať dievčatá na Štáloch a v Novej Bani. So spevom, v doprovode harmoniky bubna, saxofónu, za hukotu traktora a s dlhým korbáčom na mašle. Richtár mládencom ešte skontroluje vedrá, či nemajú prázdne dná, a usadiac sa na voze odchádzajú za mladými slobodnými dievčatami a tešia sa na ich výskot a prosby, že už stačilo. Polievajú hlavne tí mladší chlapci, starší sa venujú spevu alebo „beťárke“, ktorá sa všelikade ukrýva, aby ju chlapci hneď nenašli. Dievky sa preobliekajú v záhrade raz za strašiaka, za babku, čo sa v kuchyni modlí, alebo sú preoblečené v chlapčenskom kroji, alebo zapletú sa medzi hľadajúcich chlapcov. Na korbáč im pribudne farebná stužka a malý „gambáčik“, vytancujú mamu a dievky dookola a pokračujú za spevu ďalej.
Takto až do večera polievajú a skončia v Kultúrnom dome na Štáloch, kde je tanečná zábava, na ktorú sa mladí od Fašiangov tešili. Dievky nezostanú v hanbe a na druhý deň na voze ich vedie richtárka. Dievky šibú chlapcov, kto si ako zaslúži. Beťári, sukničkári alebo takí, čo predchádzajúci deň veľmi polievali, sa majú na pozore. Dievky obyčajne otočia korbáče a bijú hrubým koncom, a to ináč bolí. Aj chlapci sa radi preobliekajú za hrbatého dedka s paličkou, sú na streche ako kominár, alebo sa ukrývajú.
Svoju tradíciu ešte dnes majú rodinné polievačky a šibačky, ktoré sú spojené s hrnčekom vody, voňavkou a korbáčikom. Odmenou býva maľované vajíčko, „euríčko“ či čokoládový zajačik ako symbol Veľkej noci.
PhDr. O. Lauková, PhD.
foto: archív Petra Kopernického
