Návštevník

Budova mestskej radnice

GPS: 48.423859,18.639987

budova mestskej radniceArchitektonickou dominantou Novej Bane je nepochybne budova mestskej radnice. Je to pôvodne štvorpodlažná gotická stavba pevnostného charakteru, postavená niekedy po roku 1353. V prvej polovici 18. storočia bola po požiari prestavaná, pričom sa odstránilo tretie poschodie a bola doplnená hranolovou vežou, ktorá má barokovú baňu. Jeden z troch zvonov vo veži pochádza z 18. storočia. Na prízemí vo východnom krídle je zachovaná gotická krížová klenba a na poschodiach a severnej fasáde gotické a renesančné detaily. V zasadacej sieni sa zachovali barokové nástenné maľby s portrétmi uhorských panovníkov, obnovené v roku 1925. Komplexnú pamiatkovú obnovu v rokoch 1967 - 1972 zabezpečoval Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava, stredisko Banská Bystrica. Budova je vedená v zozname kultúrnych pamiatok. O jej pôvodnom účele existuje množstvo dohadov, ako i povestí, tradovaných ústnym podaním. Najpravdepodobnejším sa však zdá, že budova bola postavená ako kráľovský dom, v zmysle nariadenia Karola Róberta z roku 1335, podľa ktorého sa mali vo všetkých banských mestách postaviť takéto kráľovské domy (domus regiae), do ktorých mali ťažiari odovzdávať drahé kovy.

Na čele kráľovského domu stál prefekt - comes camarae - camerarius, teda banský gróf, ako to vyplýva z dekrétu Karola Róberta z roku 1338, v zmysle ktorého mohol skúšať rýdzosť zlata i banský gróf. Existencia banských grófov je v tomto období v Novej Bani doložená písomnými prameňmi. Ako radnica sa spomína po prestavbe od 18. storočia.

Po pamiatkovej obnove sa budova stala sídlom mestskej knižnice a múzea a od roku 1986 bola celá uvoľnená pre Pohronské múzeum.

 

Špitál

GPS: 48.421555,18.642627

Budova špitálO značnej koncentrácii banských robotníkov v Novej Bani svedčí postavenie špitála (xenodochia), teda útulku pre starých a nevládnych ľudí – baníkov. Špitál, jedno z najstarších sociálnych zariadení v strednej Európe, postavil v roku 1391 novobanský a kremnický komorský gróf Henczman Izenrinkel. Pri špitáli postavil kostol na úctu sv. Alžbety (podrobne popísaný nižšie). Na hmotné zabezpečenie špitála a kostola venoval príjmy zo svojho domu v Budíne, čo bolo ročne 100 zl. Z nich venoval 40 zl. správcovi kostola, špitála – kňazovi, za čo mal denne odbavovať v kostole bohoslužby. Zostatok 60 zlatých dával obyvateľom špitála.

Patronátne právo nad kostolom a špitálom si vyhradil zakladateľ. Po jeho smrti mali správcov dosadzovať Izenrinkelovi príbuzní po dohode s mestskou radou a komorským grófom. Ich rozhodnutie podliehalo schváleniu ostrihomského arcibiskupa. Roku 1393 schválil túto donáciu kráľ Žigmund Luxemburský a na žiadosť zakladateľa pridal k nej dedinu Brehy.

Dnes je budova využívaná ako Centrum voľného času v Novej Bani.

(Alexander Zrebený a kol.: Dejiny Novej Bane)

 

Kostol sv. Alžbety

GPS: 48.421255,18.64283

Kostol sv. AlžbetyKostol sv. Alžbety, nazývaný aj Špitálsky kostolík, bol postavený po roku 1391 H. Izenrienklom. V roku 1664 obsadili kostol Turci a neskôr bol v rukách protestantov. Zreštaurovaný bol v roku 1893. Je to jednoloďová stavba drobných rozmerov s polygonálnym uzáverom a krížovou rebrovou klenbou, dosadajúcou na ornamentálne konzoly, ktoré majú skrátené prípory. Na štítovom priečelí je značne doplnený gotický lomený portál s oblým prútom a výžľabkami, v nadpraží nápis z čias reštaurovania kostola. Nad portálom je obnovené štvorpásmové okrúhle okno, a nad ním pôvodný kamenný gotický erb fundátora.

Z južnej strany je pristavaná dvojpodlažná sakristia, na poschodie vedie točité schodište, prístupné z lode. Nad štítom priečelia je baroková strešná vežička s kupolou. Hlavný oltár je typu ranobarokových oltárov s výklenkovou architektúrou a nadstavcom, postavený v roku 1722 s použitím starších detailov (hlavičky serafínov, stĺpy obtočené viničom) a neskorogotického, silne barokizovaného reliéfu dvanástich apoštolov. Oltár je doplnený novou menzou a tabernákulom z čias reštaurovania kostola. Z tých rokov pochádza aj oválny obraz Dobrého pastiera v nadstavci.

V kostole sa nachádza aj obraz sv. Alžbety z 80. rokov 19. storočia a zvon s reliéfom sv. Alžbety z čias reštaurovania kostola.

 

Kostol Narodenia Panny Márie

GPS: 48.425874,18.636112

Kostol Narodenia Panny MárieKostol Narodenia Panny Márie (farský kostol) bol pôvodne gotickou stavbou postavenou v 2. polovici 14. storočia. Počas vnútropolitických bojov okolo uhorského trónu bol dvakrát vypálený, a to v rokoch 1433 a 1442. Opravený bol v poslednej tretine 15. storočia. Nešťastie ho neobišlo ani pri obsadení mesta Turkami v roku 1664, kedy bol takmer úplne zničený. Znovu postavený bol až v roku 1725. Menšie úpravy boli na ňom robené aj v 19. a 20. storočí. Kostol bol pôvodne jednoloďová stavba v baroku rozšírená bočnými loďami na trojloďovú baziliku s polygonálnym uzáverom presbytéria, v strednej lodi so segmentovými piliérovými arkádami, spájajúcimi strednú loď s nižšími bočnými loďami.

Priestory sú zaklenuté barokovou krížovou klenbou, ktorá spočíva na nástenných pilastroch a na voľných piléroch arkád. V malej štvorcovej sakristii je krížová klenba. Vonkajšia architektúra sa vyznačuje odstupňovanými opornými piliermi a fragmentálne zachovanými gotickými oknami v presbytériu a na štítovej fasáde.

Do južného múra kostola sú vsadené dva epitafy z rokov 1769 a 1790. Hlavný oltár je barokový z roku 1726, so stĺpovou architektúrou a nadstavcom, v ktorom je dodatočne umiestnený obraz sv. Jána Nepomuckého. Uprostred oltára je barokový obraz Narodenie Panny Márie a okolo neho sú plastiky dvoch biskupov a cherubínov. Bočné oltáre sv. Jozefa a sv. Antona sú tiež barokové, riešené ako pendanty a oltár sv. Jozefa v nadstavcovej kartuši datovaný chronostichom (1726).

Banícky oltár sv. Kríža z rokov 1730-1740 bol renovovaný v roku 1914 a je riešený stĺpovou architektúrou s nadstavcovým obrazom sv. Klimenta v rozoklanom volútovom štíte. Na strednej ploche má veľký plastický kríž, pod ktorým sú medzi dvoma malými neskorobarokovými kartušami adorujúci baníci, banícki svetlonosiči a scéna dolovania rudy. Na menze sú neskorobarokové relikviáre s reliéfmi baníckych učňov, predná strana menzy je vyzdobená obrazom umučenia svätice v okovách.

Kazateľnica je baroková z 20. rokov 18. storočia na polygonálnom parapete s postavami štyroch evanjelistov, Salvatora mundi a s točenými stĺpmi. Na obnovenej zvukovej strieške sú plastiky Immaculaty, sv. Hieronýma, Augustína, Urbana a na vrcholci je plastika sv. Michala. Krstiteľnica je kamenná klasicistická z konca 18. storočia.

Vo vrchnej časti kostola sa nachádza rokokový dvojdielny organ s bohatou výzdobou a postavami cherubínov z pol. 18. storočia. Kostol zdobí aj epitaf Jakuba Krauera z roku 1794, voľné obrazy Sedembolestnej Panny Márie a Krstu Krista z 19. storočia a zástava roľníckeho spolku z r. 1902.

V kostole sa pravidelne na jeseň koná roľnícka omša spojená s prekrásnou výzdobou celého kostola dopestovanou úrodou z darov obyvateľov, ktorú chodia obdivovať pútnici z celého Slovenska a aj zo zahraničia.

 

Kostol sv. Kríža

GPS: 48.419671,18.635284

Kostol Narodenia Panny MárieKostol sv. Kríža na Kalvárii bol v klasicistickom štýle postavený v roku 1826 a obnovený v roku 1956. Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do štítového priečelia. Presbytérium zaklenuté plochou kupolou, v lodi pruské klenby. Kostol sa nachádza v prekrásnom prírodnom prostredí na kopci nad mestom. Cesta k nemu je lemovaná kaplnkami symbolizujúcimi Krížovú cestu.

 

Pútnická kaplnka Panny Márie

GPS: 48.43101,18.647699

Pútnická kaplnka Panny MáriePútnická kaplnka Panny Márie v Kohútove je neogotická stavba malých rozmerov, postavená v roku 1863. Nachádza sa v nej gotizujúca socha Madony z roku 1865. Pred kaplnkou je ľudová kamenná soška Immaculaty z konca 19. storočia. Kaplnka je v prekrásnom prírodnom prostredí, kde sa okrem iných stromov nachádza aj na Slovensku veľmi vzácny a zákonom chránený Sekvojovec mamutí.

 

Súsošie najsvätejšej Trojice

GPS: 48.423846,18.639993

Súsošie najsvätejšej TrojiceSúsošie najsvätejšej Trojice je neskoroklasicistické súsošie z rokov 1843-1847 od J. Neuschla-Faragó. Na vysokom hranole, členenom nárožnými stĺpmi, sú štyri výklenky s plastikami Sv. Štefana, Sv. Ladislava, Panny Márie a Sv. Heleny. Nad nimi prebieha vlys so štyrmi figurálnymi reliéfmi od Ľ. Macka z roku 1927, kedy bolo zároveň obnovené aj súsošie.

 

Aktuality

Výnimočný a čarovný!

6. 12. 2021
Kultúra

V predvečer príchodu sv. Mikuláša 5.12.2021 sa prostredníctvom online vysielania na kanály youtube.com deťom v úvode prihovoril pr......

Horný zberný dvor

6. 12. 2021
Nová Baňa

Technické služby mesta Nová Baňa oznamujú, že horný zberný dvor je od dnes 06.12.2021 dočasne pre verejnosť uzatvorený. Prosíme ob......

NAJLEPŠÍ ODPAD JE TEN, KTORÝ NEVZNIKNE

2. 12. 2021
Oznamy

Zákon o odpadoch definuje hierarchiu odpadového hospodárstva ako záväzné poradie týchto priorít:  predchádzanie vzniku odpad......