Tipy na výlet po okolí mesta Nová Baňa.
Náučný chodník Vojšín
Náučný chodník Vojšín Vás prevedie časťou pohoria Pohronský Inovec medzi Starou Hutou a obcou Malá Lehota. Trasa náučného chodníka je dlhá 12,58 km a prekonáva výškový rozdiel 371,9 m. Najnižší bod - Stará Huta (447 m n.m.) Najvyšším bodom je vrch Vojšín (818,9 m n.m.). Trasu chodníka je možné absolvovať pokojnou chôdzou za cca 4 hod.
Po pravej strane trasy sa za dolinou rieky Hron ťahá hrebeň chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, po ľavej strane je možné pozorovať chránenú krajinnú oblasť Ponitrie.
Hrebeň od Sedlovej skaly po Andezitové kamenné more je zároveň rozvodnicou dvoch povodí - Hrona a Váhu, do ktorého sa cez reku Nitru vlieva riečka Žitava, prameniaca vo Veľkej Lehote.
Dokumenty a informačné materiály
Trasa náučného chodníka
č.1: Stará Huta
Pôvodne sa vzniknutá sklárska osada nazývala Sklená Huta. Názov Stará Huta sa aktívne spomína od 4. júna 1630, kedy uzavrela štiavnická komora so slieszkym sklárom Michalom Ulbmom zmluvu o postavení sklárne v Novej Bani.
č.2: Starohutský vodopád - národná prírodná pamiatka
Jeden z najkrajších a najmohutnejších vodopádov stredoslovenských vuklanitov nachádzajúci sa vo výške 525 m.n.m. Patrí medzi 5 vodopádov Slovenska ustanovených Ministerstvom životného prostredia SR za národné prírodné pamiatky. Výška vodopádu je 5 m.
č.3: Jašekova skala - vyhliadková lokalita nad Starou Hutou
Samotný skalný útvar je budovaný odolnými treťohornými vulkanickými andezitmi odolávajúcimi erózii, ktoré nápadne vystupujú z menej odolných pyroklastických hornín stratovulkanického svahu.
č.4: Sedlová skala - vyhliadková lokalita
Patrí medzi najkrajšie vyhliadkové lokality na trase náučného chodníka s kótou 777,6 m.n.m. Na obzore sa otvára panoráma s výhľadom na Štiavnické vrchy, Poľanu, Kremnické vrchy, Nízke Tatry, Veľkú Fatru, Vtáčnik. Zaujímavý je pohľad na severovýchodnú časť novobanskej kotliny pod masívom Hája s bohatou históriou a ojedinelým štálovým osídlením
č.5: Masarykova jedľa
T.G. Masaryk, ktorý mal po otcovi i slovenské korene, rád navštevoval svoje letné sídlo v pôvabnom kaštieli v Topoľčiankach a krásnu prírodu nášho regiónu. Pri potulkách po okolí so svojím sprievodom sa jedného krásneho slnečného dňa zastavil aj na lúke zvanej Prímovka. Zosadol z koňa a pripojil sa ku koscom, odpočívajúcim po obede, ktorí staručkého prezidenta ihneď spoznali. V srdečnom rozhovore s nimi pobudol istý čas. Potom mu sprievodcovia pomohli opäť vysadnúť do sedla. Koscov sa ešte opýtali, koľko asi trvá cesta na Inovec. Tomáš Garigue Masaryk chodil do Topoľčianok každoročne po dobu 10 rokov na dva až tri mesiace. V závislosti od počasia to zvyčajne boli mesiace august až október. Chodieval sem aj so svojou rodinou – dcérou Oľgou a synom Jánom. Jedľa je ihličnatý strom s bielosivou hladkou kôrou, ktorý dosahuje výšku až 50 metrov a viac. Má rovný kmeň, vodorovné konáre stupňovito rozložené. Ihličie na rozdiel od smreka nepichá a rastie v dvoch radoch. Šišky na konci vetvičiek rastú dohora a neopadávajú celé. Najprv opadajú jednotlivé šupiny a napokon opadne aj holé vreteno súkvetia. Jedľa je veľmi citlivá na znečistené ovzdušie. Drevo sa využíva podobným spôsobom ako smrekové, teda na výrobu papiera, nábytku a stavby. Približne 700 metrov od Masarykovej jedle, po pravej strane chodníka, sa nachádza liatinový kríž z roku 2005. Podľa ústneho podania sa práve na tomto mieste usadili na istý čas ľudia, ktorí ušli pred Turkami po vyplienení Novej Bane.
č.6: Bujakov vrch - prírodná rezervácia- najkrajšia v čase kvitnutia ponikleca a vstavačov
Prírodná rezervácia Bujakov vrch bola vyhlásená v roku 1997 z dôvodu ochrany výskytu Ponikleca veľkokvetého.
č.7: Vojšín - vyhliadková a krajinárska lokalita
Vojšín s nadmorskou výškou 818,9 m, je tretím najvyšším vrchom Pohronského Inovca. Zároveň je veľmi peknou vyhliadkovou lokalitou. Na horizonte sa od juhozápadu až na sever ťahá Chránená krajinná oblasť Ponitrie. Jej súčasťou sú pohoria Tríbeč s najvyšším vrchom Veľký Tríbeč (828 m.n.m.) ťahajúce sa od Nitry až po Veľkopoľskú dolinu, kde plynulo prechádza do pohoria Vtáčnik s rovnomenným najvyšším vrchom
č.8: Andezitové kamenné more - národná prírodná pamiatka -geologicko - geomorfologický úkaz
Predmetom ochrany je rozpad lávového prúdu andezitov, ktorý sa sformoval pred 14,5 miliónmi rokov. Podmienky pri chladnutí lávy viedli k vytvoreniu takej vnútornej štruktúry v utuhnutom lávovom prúde, ktorá mala za následok jeho rozpadávanie sa do nepravidelných viacuholníkových blokov.
Trasa prechodu masívom Hája s kótou 712,5 m.n.m.
Trasu prechodu masívom Hája odporúčame začať v Novej Bani, pokračovať popri pútnickom mieste Kohútovo, cez Štamproch po lesných cestách na Háj a po hrebeni chodníkom na Havraniu a Červenú skalu. Zostup je možný buď ďalej na juh po hrebeni Gupne na železničnú stanicu v Novej Bani, alebo z Červenej skaly lesnou cestou popri Zvoničke späť do centra Novej Bane
Zdroj: Občianske združenie Nová Baňa - Bedeker Nová Baňa a okolie
Náučný chodník Zvonička
Dokumenty a informačné materiály
Trasa náučného chodníka
č.1: Zvonička
č.2: Červená skala
č.3: Havrania skala
č.4: Háj
č.5: Kohútovo
Náučný chodník Zbojnícke studničky
Dokumenty a informačné materiály
Trasa náučného chodníka
č.1: Tajch
č.2: Tajch – Mokraď
č.3: Jarmila
č.4: Lipinská Studnička
č.5: Johanská Studnička
č.6: Zbojnícke Studničky
č.7: Hraškova Studnička
č.8: Predný Šarvíz
č.9: Kohútovo – Rovienka
Banský náučný chodník
Dokumenty a informačné materiály
Trasa náučného chodníka
TRASA A
Č.1 Banský náučný chodník
Trasa A (čierna)Trasa B (zelená)
Č.2 Štôlňa Matej
(18.64633°,48.42086°)
Č.3 Povrchové banské diela na žile Reissenschuch
(18,64903°; 48,41818°)
Č.4 Podzemné baníctvo na žile Reissenschuch: štôlne Finer, Maden Klotzer a Felix
(Finierňa, 18° 39′ 6.67″, 48° 25′ 11.28″, 293 m n.m.)
Č.5 Ťažobné a vetracie šachtice
(18.64944°,48.41956°)
Č.6 Gupňa a Rabenstein
(18.65022,48.42147°)
Č.7 Šachta Klingsbittner
(18° 39′ 09.24″, 48° 25’ 24,36“)