|
|
 Dnes je budova využívaná ako Centrum voľného času v Novej Bani. |
| Priezvisko a meno, (rodená)
|
Izenrinkel Henczman, novobanský a kremnický komorský gróf
|
| Miesto a dátum narodenia
|
|
| Miesto a dátum úmrtia
|
|
| Manžel / manželka
|
|
| Deti
|
|
| Rodičia
|
|
| Vzdelanie |
|
| Profesná dráha a pracovné pôsobenie | Od nastúpenia Anjouovcov (1307 -1308) na uhorský trón až do smrti Ľudovíta II. (1526) bolo Uhorsko rozdelené z hľadiska peňažníctva na jednotlivé komory a tieto sa delili na soľné (camerae salium) a banské komory (camerae urburarum seu montanarum).
Náčelník každej komory sa nazýval hlavným komorským grófom a náčelníkom všetkých týchto bol kráľovský pokladník (thesaurarius regius) O značnej koncentrácii banských robotníkov v Novej Bani svedčí postavenie špitála (xenodochia), teda útulku pre starých a nevládnych ľudí – baníkov. Špitál, jedno z najstarších sociálnych zariadení v strednej Európe, postavil v roku 1391 novobanský a kremnický komorský gróf Henczman Izenrinkel. Pri špitáli postavil kostol na úctu sv. Alžbety. Na hmotné zabezpečenie špitála a kostola venoval príjmy zo svojho domu v Budíne, čo bolo ročne 100 zl. Z nich venoval 40 zl. správcovi kostola, špitála – kňazovi, za čo mal denne odbavovať v kostole bohoslužby. Zostatok 60 zlatých dával obyvateľom špitála. Patronátne právo nad kostolom a špitálom si vyhradil zakladateľ. Po jeho smrti mali správcov dosadzovať Izenrinkelovi príbuzní po dohode s mestskou radou a komorským grófom. Ich rozhodnutie podliehalo schváleniu ostrihomského arcibiskupa. Roku 1393 schválil túto donáciu kráľ Žigmund Luxemburský a na žiadosť zakladateľa pridal k nej dedinu Brehy, ktorá od tohto času bola poddanskou obcou kostola a špitála. Špitál stále slúžil ako chudobinec ešte aj po prvej svetovej vojne. Dnes je budova využívaná ako Centrum voľného času v Novej Bani. |
| Záujmy, záľuby |
|
| Ocenenia, uznania
|
|
| Iné
|
|
| Význam:
|
celoslovenský
|
| Vzťah k Novej Bani:
|
pôsobil v Novej Bani
|
| Zaradenie: | iné
|
Návštevník