|
|
Priezvisko a meno, (rodená)
|
Neuschl – Faragó Jozef - sochár
|
Miesto a dátum narodenia
|
Banská Hodruša (dnes Hodruša - Hámre) 21. marca 1821
|
Miesto a dátum úmrtia
|
27. marca 1895
|
Manžel / manželka
|
|
Deti
|
|
Rodičia
|
|
Vzdelanie | V Banskej Štiavnici začal ako učeň v kamenárskej dielni. Po niekoľkých rokoch sa vydal na skusy do sveta a dostal sa do uhorskej Pešti (dnes Maďarsko), kde si pre lepšiu predajnosť svojich výrobkov bol nútený pomaďarčiť meno – prijal prídomok Faragó.
|
Profesná dráha a pracovné pôsobenie | Tvoril malé výtvarné diela, stretával sa z rôznymi umelcami, zúčastnil sa na výzdobe chrámu v uhorskom Ostrihome (dnes Maďarsko). V roku 1844 prišiel do Novej Bane, kde začal tvoriť bez nároku na honorár Trojičný stĺp (len za byt a stravu a uhradenie nákladov na materiál). Súsošie dokončil v roku 1846, slávnostne bolo odhalené v roku 1847.
Neskoroklasicistické súsošie spočíva na vysokom hranole so stĺpmi na rohoch. V nikách na jeho štyroch stranách sa nachádzajú sochy - Panna Mária, sv. Štefan, sv. Helena a sv. Ladislav. Umelec mal v čase dokončenia diela 25 rokov. Mesto Nová Baňa mu z vďaky udelilo čestné občianstvo a poskytlo finančnú podporu na štúdium v rakúskej Viedni. Nádejný umelec po štúdiu pracoval v nemeckom Mníchove, v uhorskej Budapešti a v roku 1854 sa natrvalo usadil v Levoči, kde sa presadil s návrhom Pamätníka revolúcie 1848. Jeho dielo umiestnené na námestí v meste však odstránili v roku 1919. Neuschl - Faragó sa venoval aj iným výtvarným prácam, portrétoval mešťanov a podieľal sa na reštaurovaní levočského chrámu Sv. Jakuba. Nedostatok objednávok na sochárske diela a slovenské národné cítenie mu neumožnilo pracovať a ekonomicky sa udržať. |
Záujmy, záľuby |
|
Ocenenia, uznania
|
čestné občianstvo mesta Nová Baňa
|
Iné
|
Od roku 1889 žil Jozef Neuschl - Faragó, ktorý sa zaraďuje k popredným slovenským sochárom 19. storočia, v ústraní a v biede. Zomrel vo veku 74 rokov.
|
Význam:
|
|
Vzťah k Novej Bani:
|
pôsobil v Novej Bani
|
Zaradenie: | umenie a kultúra
|
Návštevník